S príchodom milénia sa výrazne zmenil spôsob ako rodina využíva voľný čas. Deti trávia viac času pred televíznou obrazovkou, hraním hier na počítači, hernej konzole, tablete alebo mobile ako fyzickými aktivitami v prírode. Negatívne efekty technológií z dlhodobého hľadiska začínajú dobiehať pozitívne prínosy, a to nielen v psychickej či emocionálnej rovine, ale aj vo fyzickej.
Čo spôsobuje priveľa obrazoviek
Dlhodobý vplyv nadmerného času strávenom technológiami sa môže prejaviť niektorými z nasledovných foriem:
- deti sú nesústredené, agresívne
- slabo si pamätajú dlhšie texty
- majú problém s rozmýšľaním do hĺbky (len povrchne)
- strácajú kontakt s realitou
- málo pohybu môže vyústiť do obezity
- zaznamenávajú časté výkyvy nálady
- môžu byť častejšie choré, pretože si nevybudovali fyzickú kondíciu v čase, kedy sa rozvíja telo aj mozog
- mnoho detí trpí osamelosťou a náhradu hľadajú v sociálnych sieťach
- deficit kreatívnej energie – po niekoľkohodinovom sledovaní animovaných filmov sú pasívne a znudené
- častejšie príznaky nespavosti
- mladí ľudia často trpia nadváhou, bolesťami chrbta, prípadne majú problémy s očami
- sociálna izolácia
- nevedia o čom sa baviť naživo
- znížená citlivosť k utrpeniu iných ľudí – následok násilných digitálnych hier
Z hľadiska orgánov, ktoré trpia vplyvom technológií, sú v prvej línii oči. Kvantum času pri obrazovkách sa prejavuje zhoršením zraku. Dlhodobé používanie počítačov, mobilov a tabletov spôsobuje krátkozrakosť. Hlavným príznakom je neostré videnie do väčšej vzdialenosti. To spôsobuje čítanie a sledovanie obrazovky na veľmi krátku vzdialenosť. Očiam chýba oddych, vyvážený pomer takzvaných akomodačných vzdialeností, keď oko preostruje pri pohľade na predmety v rôznej vzdialenosti. V niektorých ázijských krajinách ako Japonsko, Čína a Singapur sa v súvislosti s krátkozrakosťou už hovorí o epidémii. 80 až 90 percent detí v školskom veku musí nosiť okuliare. Súvisí to s tým, že deti v týchto vyspelých ázijských krajinách trávia denne až 10 hodín učením. Na porovnanie – v Európe sa množstvo detí s okuliarmi pohybuje medzi 20 a 30 percentami.
Nie je svetlo ako svetlo
Deficit času stráveného vonku spôsobuje nedostatok prísunu denného svetla. To nedokáže nahradiť žiadna lampa, žiarovka ani žiarivka. Pokiaľ sa dieťa dostane aspoň na tri hodiny na priame denné svetlo, oko dostáva veľmi intenzívny stimul, jeho bunky produkujú vyššie spomínanú motivujúcu látku dopamín, ktorý ovplyvňuje vývoj oka. V mozgu sa podieľa na riadení bdelosti a zameriava pozornosť. Zvyšuje zvedavosť, schopnosť učenia, fantáziu a kreativitu. Uvádza do chodu aj systémy nutné na dosiahnutie našich cieľov. Vďaka dopamínu sa cítime motivovaní, optimistickí a plní sebadôvery.
A von!
Poďme teda hľadať návod ako so závislosťou niečo robiť a ako nájsť zdravú rovnováhu medzi digitálnymi hračkami a pobytom v prírode. Položme si otázku – ako dostať deti von? V prvom rade je potrebné v nich zapáliť iskru a oživiť spomienky na skutočnú zábavu vonku. Ukázať ako sa dá zabaviť na tráve s loptou, bicyklovať sa, či chodiť do lesa. Existujú vedecké štúdie, ktoré preukázali pozitívny prínos času stráveného fyzickými aktivitami v prírode. Deti, ktoré sú denne v kontakte s prírodou sú na tom lepšie po zdravotnej, sociálnej ale aj mentálnej stránke.
Tu sú ďalšie prínosy častého pobytu v prírode:
- Zlepšenie fyzickej, intelektuálnej, emocionálnej, sociálnej a duchovnej stránky
- Podpora kreativity a riešenia problémov
- Zlepšenie kognitívnych schopností
- Lepšie študijné výsledky
- Zníženie príznakov poruchy pozornosti
- Kvalitnejšia výživa
- Zlepšenie zraku
- Lepšie medziľudské vzťahy
- Zlepšenie cieľavedomosti
- Menej stresu
Častejším pobytom v prírode sa deti aj ľahšie učia. Poznávaním rastlín, zvierat, kameňov priamo v ich prirodzenom prostredí si nové informácie zapamätajú výrazne ľahšie ako z kníh alebo internetu. Pre učenie platí, že človek sa naučí:10% z toho čo číta
20% z toho čo počuje
30% z toho čo vidí
50% z toho čo vidí a počuje
70% z toho o čom sa rozpráva
80% z toho čo zažije
95% z toho čo učí iných
Byť príladom
Veľmi dôležitým nástrojom ako deti odnaučiť od mobilov a počítačov je správny príklad. Deti totiž napodobňujú dospelých a kopírujú ich správanie, to dobré aj zlé. Pri telefónoch, počítačoch a televízii by rodičia nemali „kázať vodu a piť víno“. Deti totiž asi nepochopia, prečo sa nemôžu hrať hru na mobile keď vidia, že rodič prakticky nespúšťa telefón z ruky. Niektorí rodičia dokonca hrajú rovnaké hry ako ich deti. Ich telá sú prítomné, ale nie sú prítomní emocionálne. To dáva dieťaťu veľmi zmiešané signály. Niekedy by bolo lepšie, keby tam rodičia radšej vôbec neboli. Deti sa naučia, že byť neustále pripojený je normálne a môžu si začať myslieť, že keď chvíľu nebudú online, prídu o niečo dôležité. Normálny ľudský kontakt, rozprávanie, čítanie rozprávok nejde ničím nahradiť. Dieťa potrebuje najmä pozornosť. Byť tu a teraz. Keď sa s ním rozprávate alebo hráte, nemali by ste mať v ruke mobil či vedľa seba otvorený notebook a odpovedať na e-maily.
