Viete čo majú spoločné mobil a cigarety? V nasledujúcom článku zistíte, že z istého uhlu pohľadu majú toho spoločného relatívne dosť.
Najlepší priateľ človeka je pes. Aspoň donedávna ním bol. Čo sa týka rozšírenia, obľúbenosti a venovanému času, vytláča ho mobilný telefón. Odkedy prišiel na svet, život ľudí sa zmenil. Paradoxne typické správanie psa prebral človek. Pribehne po každom volaní telefónu, pričom nemusí ísť len o zvonenie. Stačí notifikácia, pípnutie alebo vibrácia, a už beží. Nápadne to pripomína správanie pokusných psov známeho ruského vedca I. P. Pavlova, ktoré začali slintať pri zvuku zvončeka ohlasujúceho príchod jedla.
Tá malá obrazovka je vždy poruke, umožňuje nám telefonovať kedykoľvek a kdekoľvek. A nielen to. Smartfóny už dávno neplnia len úlohu nástroja na telefonovanie. Stali sa miláčikom, ktorý sa stará o hlavný podiel zábavy a je prvou voľbou pri krátení dlhých chvíľ. Zvykli sme si nimi vypĺňať čas pri čakaní na autobus, výťah, či na stretnutie. Ovplyvňujú spôsob, ako pracujeme, komunikujeme, cestujeme, nakupujeme či relaxujeme.
Mobil = novodobé cigarety
Málokto si ale uvedomuje, ako blízko majú mobily k návykovým látkam. Dali by sa označiť za novodobé cigarety. Máme ich stále vo vrecku a vždy keď sa nudíme alebo sme nervózni, siahneme po nich. Podľa prieskumov si bežný človek kontroluje mobil v priemere 200- až 250-krát za deň. Stretnúť na ulici ľudí s hlavou dole hľadiac do obrazovky tak nie je nič výnimočné. Iste, niekto môže namietať, že ľudia si odvykli nosiť hodinky a po mobile často siahajú, keď si chcú skontrolovať presný čas. Ako ale oponovať voči štatistike, ktorá hovorí o priamej interaktivite medzi telefónom a jeho pánom? Podľa štúdie americkej spoločnosti Dscout, typický používateľ mobilného telefónu sa dotkne obrazovky 2617-krát za deň. Pokiaľ sa vám to číslo zdá vysoké, pripomeňme, že ide o priemer. Podľa štúdie najvyššie dosiahnuté čísla desiatich percent chronických “závislákov” dosahovali hodnotu viac ako 5400-krát denne alebo dva milióny za rok.
Mobil môže byť podobne návykový ako cigarety. Tiež prinášajú uspokojenie, keďže pri obidvoch fenoménoch sa v mozgu uvoľňuje chemická látka dopamín. Tento neurotransmiter sa uvoľňuje pri príjemných aktivitách. Po tom, ako látku telo zaregistruje, motivuje nás, aby sme v činnosti pokračovali.
Digitálny heroín
Americký psychológ Nicholas Kardaras súčasné digitálne technológie priamo nazýva digitálnym heroínom. Dokazuje to na snímkach mozgu dieťaťa závislého od počítačovej hry, ktorý vyzerá rovnako ako mozog človeka závislého od drog.
Problém ale nie je v prístrojoch, ale v ich používateľoch, respektíve v spôsobe ako často svoje zariadenia používajú. Digitálne hračky môžeme prirovnať k alkoholu. Ten ako taký nie je zlý a v malom množstve môže mať dokonca blahodarné až liečivé účinky. Problém je, keď ho človek vypije priveľa. To isté sa dá povedať aj o digitálnych technológiách. V rozumnej miere sú užitočné, môžu byť dobrým prostriedkom na vzdelávanie, výchovu, využitie voľného času a oddych. Problém nastáva, keď sa používajú až príliš. Na rozdiel od alkoholu, cigariet a gamblerstva, pri mobiloch, tabletoch a videohrách však nie sú stanovené žiadne vekové obmedzenia. Môže sa k nim dostať aj malé dieťa a stráviť pri nich hodiny, hoci mu to škodí. Mnohí rodičia sa obávajú, aby ich dieťa nezačalo fajčiť, fetovať alebo brať drogy. Na novodobé digitálne drogy nemyslia. Dokonca im ich sami kupujú.
