fbpx
16. júna 2020 admin

Čo je FOMO a prečo sa všetci majú lepšie ako ja?

Niet pochýb o tom, že digitálne technológie a internet zmenili spôsob, ako myslíme, komunikujeme, podnikáme či inovujeme. Ale zmenili aj nás samotných. Mnoho ľudí cíti, že musia byť permanentne pripojení, či už ide o telefonáty, e-maily, SMS správy alebo sociálne siete. Chcú byť prví, kto reaguje, komentuje, zdieľa. Pre okolie, najmä to virtuálne, tak pôsobia, že sú sčítaní, vzdelaní a dobre informovaní.

 

Sprievodným faktorom nadmerného používania sociálnych sietí je neustále porovnávanie sa s ostatnými. Pritom nemusí ísť o vedomú činnosť, čo veľakrát vedie k depresiám a nespokojnosti so svojím životom. Ľudia často prestanú vnímať, čo majú a v čom sú dobrí, a začínajú sa porovnávať s inými. Podľa viacerých štúdií pravidelné používanie sociálnych sietí môže u niektorých ľudí zásadne ovplyvniť ich pocity šťastia a prežívania pohody v každodennom živote. Existuje priama úmera medzi frekvenciou prihlasovania sa na Facebook a mierou znižovania pocitu šťastia a pohody. Prejavmi syndrómu sú stres, úzkosť, nervozita, podráždenosť, zlá nálada, netrpezlivosť či absencia zmyslu života.

 

Nezmyselné preteky

S rastúcou popularitou sociálnych sietí sa čoraz častejšie udomácňuje syndróm FOMO – „strach zo zmeškania niečoho“ (z anglického výrazu Fear Of Missing Out). Ide o obavu z premeškania nejakej dôležitej správy alebo informácie, ktorá sa či už vo svete alebo v určitej komunite udiala. Človek trpiaci týmto syndrómom sa obáva možného faux pas pri spoločenskej konverzácii, prameniaceho z jeho neinformovanosti, čo ho postaví takpovediac mimo obrazu. Na sociálnych sieťach preto často dochádza k nezmyselným pretekom v tom, kto prvý prinesie určitú informáciu, čo v jeho okolí vyvolá dojem, že je prvý, úspešný, najlepší.

From Fear to Joy of Missing Out: FoMo VS YoMo - Youth Time Magazine

 

Na druhej strane sa začína objavovať takzvaný stav JOMO, čiže radosť z chýbania (z anglického Joy of Missing Out). Áno, je to presný opak efektu FOMO. Ide o vedomé premeškanie všetkeho toho ruchu, ktorým nás zahlcujú médiá, správy či socálne siete. Cieľom je užívať si prítomnosť, žiť tu a teraz bez neustáleho vyrušovania. Ideálne je uniknúť do prírody alebo sa začítať do dobrej knihy a chvíľu neriešiť čo sa stalo, kto čo povedal, či aké zmeny na nás chystajú politici. 

Vedeli ste, že…

  • približne 4,1 miliardy ľudí využíva internet (viac než polovica populácie)
  • 33% ľudí priznalo, že pred rodinou a známymi skrýva kontrolu sociálnych sietí
  • používatelia Facebooku majú podľa štúdie britského národného inštitútu mentálneho zdravia nižšie sebavedomie a symptómy depresií
  • týždeň bez sociálnych sietí sa prejavil v náraste pocitu šťastia
 

Obrazovky odložené. A čo ďalej? 

Vymedziť si čas bez digitálnych technológií je dôležitá vec, ktorá si okrem iného vyžaduje určitú dávku disciplíny. Aj po zvládnutí tohto kroku je tu však ďalšie potenciálne riziko. Keď si odmyslíte čas, ktorý trávite sledovaním televízie, prezeraním statusov na sociálnych sieťach či surfovaním po internete, zistíte, že máte k dispozícii omnoho viac času a vznikne vám časová diera. Čo však s ňou? Nebudem sa nudiť?

Minimálne by mali zmiznúť sťažnosti na permanentné nestíhanie. Nájdenie alternatívnych aktivít je však nemenej dôležitou časťou procesu digitálnej diéty. Tá by nemala byť postavená na redukovaní, ale nahradzovaní. Ak nejakú činnosť vyradíte zo svojho repertoára, mali by ste ju niečím pozitívnym nahradiť. Keď si napríklad vyčleníte jeden deň v týždni bez Facebooku, môžete ho venovať skutočnému stretnutiu s priateľmi. Chce to tiež istú dávku kreativity a zaspomínať si na veci a činnosti, od ktorých sme si už odvykli.