Aký je môj príbeh a ako som objavil digitálny detox? Som nadšencom technológií. Sledujem nové trendy, mám výkonný “chytrý” telefón. Zároveň som aj rodičom, otcom dvoch detí, ktoré vyrastali v dobe, kedy obrazovky mobilov a notebookov boli okolo nich v podstate hneď od narodenia.
Patrím do kategórie ľudí, ktorých práca bola predovšetkým v digitálnom prostredí. To znamená, že som bol neustále online. Zvykol som si mať mobil stále na dosah ruky, kontrolovať ho, aj keď nezvonil ani neprišla notifikácia o novej správe či e-maile.
Keď to začne prerastať cez hlavu
Takmer permanentné pripojenie mi na začiatku viac-menej neprekážalo, resp. vnímal som len pozitíva, ktoré mi technika prinášala. S rastúcim počtom aplikácií v mobile, návalom informácií, e-mailov a častou komunikáciou na komunikačných platformách a sociálnych sieťach som začal pociťovať, že mi to všetko pomaly ale iste začína prerastať cez hlavu. V práci som sa nevedel sústrediť, nič dokončiť. Cítil som, že som menej produktívny a zorganizovaný. Tlačil som pred sebou čoraz viac rozrobených a nedotiahnutých úloh, preskakoval z jednej úlohy na druhú a stále ma niečo vyrušovalo. A to nielen v práci.
Problém s možnou závislosťou na digitálnych technológiách som si ale najskôr začal všímať u iných. Na ulici som videl stále viac ľudí, ktorí chodia s hlavou dole upriamenou na obrazovke mobilu a nevnímajú dianie okolo nich. Takýchto ľudí-zombie som stretával aj na zastávkach, v reštauráciách a vo výťahoch. A stále ich bolo viac a viac. Doslova epidémia.
No u koho mi to prekážalo najviac, boli deti. Bežným obrazom v čakárni u detského lekára je, že 9 z 10 detí má sklonenú hlavu a v rukách držia mobil.
Posledná kvapka
Tou pomyselnou poslednou kvapkou bol telefonát s mojim kamarátom, ktorý sa so svojim dvanásťročným synom vybral na dovolenku k moru. Na otázku ako si užívajú more, prišla nečakaná odpoveď: „Čo ti poviem, nič moc. Syna neviem dostať od počítača. More ho vôbec nezaujíma, sme tu už niekoľko dní a ešte sa ani nebol okúpať. Stále je na počítačových hrách a YouTube,“ vysvetlil mi so smutným tónom v hlase.
Vtedy som si uvedomil, že to už je problém. A postupne bude čoraz väčší.
Generácia ľudí narodených v minulom tisícročí si spomenie na detstvo, v ktorom deti trávili hodiny vonku na ihrisku s loptou, na bicykli, alebo s hokejkou v ruke až do tmy a domov šli až po asi piatom volaní mamy. Dnes majú rodičia opačný problém – ako dostať dieťa von, na vzduch, preč od obrazovky mobilu alebo počítača.
Začal som teda hľadať riešenie. A natrafil som na koncept digitálneho detoxu. Neskôr k tomu pribudla myšlienka digitálnej diéty a digitálneho minimalizmu.
Rastúci trend
V mnohých krajinách koncept digitálneho detoxu funguje už niekoľko rokov a je čoraz vyhľadávanejší. Nejde v ňom o úplné vzdanie sa digitálnych technológií, či boj proti nim. Úplný pôst vo forme „odpojiť sa od technológií a odísť žiť do lesa“ by pre dnešného človeka znamenal výrazný hendikep, ktorý by ho postavil mimo civilizácie. Treba sa skôr snažiť nájsť zdravú rovnováhu medzi virtuálnym a skutočným svetom. Tá spočíva v nastavení hraníc, priorít a návykov pri používaní digitálnych technológií.
Problém totiž nie je v samotných technológiách, ale v ich používateľoch, resp. spôsobe, ako zariadenia používajú. Už Albert Einstein povedal: „Prečo nám skvelá technika, ktorá šetrí prácu a uľahčuje život priniesla doteraz tak málo šťastia? Odpoveď je jednoduchá: pretože sme sa ju nenaučili rozumne používať.“
Digitálny detox je nielen nový výraz v slovníku, ale aj návod, ako sa nenechať ovládnuť digitálnymi technológiami a, naopak, dostať ich pod kontrolu. Je nástrojom, ako byť v živote viac šťastný, slobodný, ale aj produktívny, bystrý a kreatívny. Som presvedčený, že problém s digitálnymi technológiami môže mať čoskoro takmer každý, preto je dobré vedieť ako nájsť zdravú rovnováhu.
Matej Demeš
Digitálny detox