V určitom bode každý rodič musí riešiť otázku, čomu sa jeho dieťa bude venovať, akú karéru si vyberie a čo bude študovať po skončení základnej školy. Chtiac-nechtiac musí rozmýšľať aké budú povolania budúcnosti.
Ľahšie to majú tí rodičia, ktorých deti majú od malička nejaké hobby, vášeň alebo niečo, čo ich fascinuje. U týchto detí je šanca, že im to vydrží aj keď vyrastú. Tí šťaštnejší sa tým dokonca budú aj živiť. Bude ich baviť čo robia a robiť to, čo ich baví.
Ostatným neostáva nič iné ako sa zamyslieť a pokúsiť sa odhadnúť, o ktoré profesie či zručnosti bude v budúcnosti na pracovnom trhu najväčší záujem. Pred desiatkami rokov medzi prestížne povolania patrili lekár či právnik. Neskôr vysoké školy začali “chrliť” manažérov. Dnes sú v kurze programátori a profesie z IT biznisu.
Aké budú povolania budúcnosti?
Stále viac ľudí si začína uvedomovať, že skončením školskej dochádzky s učením neskončili. Možno v minulosti si niektoré povolania vystačili s vedomosťami získanými v škole. Dnes to už nestačí. Obzvlášť pri súčasnom rýchlom tempe vývoja udalostí a rozvoji technológií. Znalosti zo školských lavíc sú často zastaralé ešte skôr ako študenti skončia štúdium. Žiaľ niekedy neplatia už v čase, keď sa o nich v škole učia.
Niekto môže namietať, že v čase internetu nie sú najdôležitejšie vedomosti, ale schopnosť vedieť kde a ako informácie hľadať. A tiež ako ich človek má správne použiť, prípadne spájať do súvislostí. To je pravda. No problémom je, že tých informácií je toľko, že sa v nich človek čoraz ťažšie orientuje. Doslova nás informácie zahlcujú. A to už nehovoríme o prudko rastúcom množstve dezinformácií, ktorých sú plné “internety”.
Superschopnosť budúcnosti
Do budúcna preto bude čoraz dôležitejšia jedna vlastnosť, vďaka ktorej budú ľudia úspešnejší. Je ňou schopnosť sústrediť sa, respektíve nenechať sa vyrušiť. Vďaka “nevyrušiteľnosti” človek dokáže byť efektívnejší, produktívnejší a bude začaté veci vedieť aj dokončiť. To je totiž jeden z častých dôvodov, prečo nám aj úlohy alebo činnosti, ktoré sme v minulosti zvládali za pár hodín dnes trvajú celé dni. Výsledkom je preplnený to do list, v ktorom nedokončené úlohy presúvame zo dňa na deň, z týždňa na týždeň.
Vedeli ste, že podľa štatistík priemerného človeka v práci niečo vyruší v priemere každých 11 minút? Rušivé vplyvy nás denne oberú o viac ako 2 hodiny pracovného času, pričom vrátiť sa späť do momentu, kde sme boli pred vyrušení trvá v priemere 23 minút.
Kto sa rýchlo neprispôsobí…
Nemenej podstatnou vlastnosťou, ktorá súvisí s častými zmenami je flexibilita. V prírode platí, že prežijú tí, čo sa najlepšie prispôsobia. To isté platí aj u ľudí na trhu práce.
Tí, čo rýchlo a správne vyhodnotia nové trendy a dokážu sa im prispôsobiť, prežijú a sú úspešní. Vedia vyžiť príležitosť a zaplniť dieru na trhu.
Príkladom je napríklad gastro biznis v čase covidovej pandémie. V snahe o prežitie sa reštaurácie museli rýchlo adaptovať na poskytovanie donášky jedla. To, čo bolo predtým skôr v plienkach sa razom zdokonalilo míľovými krokmi. Vďaka tomu narástli firmy ako Wolt alebo Bolt.
Nedobrovoľný celosvetový home office zase urýchlil zmeny v komunikačných technológiách a vystrelil nahor aplikácie ako Zoom, Teams alebo Slack. A tých príkladov je veľa.
S oboma spomínanými schopnosťami sa nerodíme. Môžeme ich získať postupným tréningom. Začnite tým, že si uvedomíte ich prínos a dôležitosť.
