Ako sa najrýchlejšie dostať z Bratislavy do Košíc a ktorá trasa je najrýchlejšia? Za ideálnych podmienok by to v závislosti od dopravnej situácie, počte a dĺžke prestávok malo trvať zhruba 4 až 5 hodín.
Predstavte si ale, že spomínanú cestu absolvujete tak, že pri každej jednej odbočke zídete z diaľnice a v najbližšej obci, odpočívadle alebo čerpacej stanici si urobíte prestávku. Niekedy len na pár minút, no občas aj na niekoľko hodín. Dĺžka prestávky záleží na tom, čo na mieste nájdete a ako ďaleko sa zatúlate. Po každej prestávke sa vrátite späť na diaľnicu a pokračujete v ceste až kým nepríde ďalšia odbočka. Celkový dojazd sa tak natiahne niekoľkonásobne, mnohí do cieľa neprídu vôbec.
Hlúposť? Kto by takto jazdil? Napriek tomu, že to znie nelogicky, v práci a nielen tam, niečo podobné zažíva väčšina z nás každý deň. Tou cestou je projekt či pracovné úlohy, ktoré treba počas dňa stihnúť. Odbočkami a zachádzkami sú rozptýlenia a vyrušenia v podobe telefonátov, emailov, sms správ, či notifikácií sociálnych sietí. Tie bojujú o našu pozornosť a odpútavajú nás od vecí, na ktoré sa musíme sústrediť. Podľa štatistík je človek v práci vyrušený v priemere každých 11 minút. Rušivé vplyvy nás denne oberú o viac ako 2 hodiny pracovného času.
Keď je z kontroly času hodina
Počas dňa sme viac-menej nepretržite vystavení množstvu mailových a textových správ, občas vyruší telefonát alebo otázka kolegu či nadriadeného. Niekedy sa to zaobíde len rýchlym pohľadom na správu a vrátite sa späť k rozrobenej úlohe. Inokedy sa začítate do notifikácie z Facebooku a pristihnete sa, že ste sa stratili na sociálnych sieťach prehliadaním statusov a čítaním blogov ste strávili viac ako hodinu. Veď ste si chceli len skontrolovať čas na mobile a razom sú z toho desiatky minút niekde úplne inde.
Ťaháme za kratší koniec
Treba si uvedomiť, že ako užívatelia zvádzame s technikou nerovný boj, v ktorom ťaháme za kratší koniec. Proti nám totiž stojí armáda vývojárov, stratégov a psychológov, ktorých hlavnou prácou je nadizajnovať aplikácie tak, aby čo najdlhšie, aj proti našej vôli, ostali v centre našej pozornosti.
Technológie sú skvelé, keď človeku ušetria množstvo času a práce. Na druhej strane je vďaka nim ľahké stratiť hodiny bezcieľnym prehliadaním sociálnych sietí alebo pozeraním videí.
Vrátiť sa späť do momentu, kde ste boli pred vyrušení trvá v priemere 23 minút
Ako rýchlo sme späť
Človek dosahuje najlepšie výkony, keď sa dostane do takzvaného stavu flow. Platí to v práci, športe, umení, v podstate vo všetkom čo človek robí. V práci sme obvykle najproduktívnejší, ak sa dokážeme sústrediť na úlohu na jednu až dva a pol hodiny. Ruku na srdce, kedy naposledy ste mali ten luxus, že vás 2 hodiny nikto alebo nič nevyrušilo?
V kancelárskych profesiách je to badať azda najviac, kde na rozdiel od športu či umenia, je človek asi najviac vyrušovaný. Vrátiť sa späť do momentu, kde ste boli pred vyrušením pritom trvá v priemere 23 minút. Niečo podobné ako vo fikcii s nekonečnou cestou a vracaním sa späť na diaľnicu.
Najviac energie zaberie rozbeh
Jedna vec je stratený čas, druhou je energia potrebná na opätovné skoncentrovanie sa. Najviac energie je potrebné vynaložiť na rozbeh. Tak ako auto pri rozjazde na nižších rýchlostiach spáli najviac paliva, s človekom je to podobné. Najťažšie je sústrediť sa a dostať sa do problematiky. Keď už je zorientovaný, ide to ľahšie a práca takpovediac „odsýpa“.
Dá sa rušivým vplyvom v dnešnej dobe vôbec vyhnúť? Urcite áno, ale chce to disciplínu, zopár úprav, nastavenie a dodržiavanie istých pravidiel. Viac sa dočítate v knihe Hlavu Hore.
